Po mnohých komplikáciách som konečne pokročil pri prepise Hašlerky z pražských na bratislavské značky. Nebudem radšej rozpisovať, aké všetky kroky zahŕňa prepis auta z jedného štátu EU do druhého. A to sme kedysi boli jedna republika… Je to tortúra, na ktorú treba pevné nervy a veľké odhodlanie. V piatok mi Konzul oznámil, že Hašler prešiel kontrolou originality a tým pádom bol program na víkend jasný – dovoz Hašlera do Blavy na finálne prihlásenie spojený s Bustripom vítania jari.
Naplánovali sme s Konzulom akčný víkend. Povzbudil ma na skorejší sobotný príchod do Žiliny s tým, že doobeda dáme nejakú túru vo Vrátnej a na večer vyrazíme zakempovať s busíkmi do prírody. Tajming sme mali skvelý, 6.10 som sadol na vlak v Blave a už o pol jedenástej sme boli vo Vrátnej. Pod Konzulovým pojmom túra som očakával dlhšiu prechádzku slnečnou dolinou, nakoniec z toho bola normálna hrebeňovka z Chlebu na Poludňový grúň. Cestou po hrebeni sme stretli zopár skialpinistov v membránových bundách, ktorí nechápavo pozerali na moje mančestráčiky a kabátik – toš, všeliakí magori sa nájdu na horách 🙂 Ale nabudúce si už na brodenie polmetrovým snehom vezmem úfam vhodnejšiu výbavu. Každopádne túra bola super, krásne výhľady na krajinu, veľká fyzická námaha a TICHO.. Ticho v oblakoch, ktoré niekedy trvalo hodnú chvíľu.. ..než nebo prekrižovalo ďaľšie lietadlo 🙂
Po návrate sme sa s Konzulom dostali do toho pekného stavu vzrušenia, ktoré zažíva Busdriver, keď sa chystá na výjazd. Dopĺňajú sa zásoby potravín a alkáču, benzínu, plynu, dreva a všetkého, čo môže byť potrebné. Vzrušenie vrcholí odjazdom, vtedy, keď mesto ostáva v späťáku a Busík mieri do neznáma. V našom prípade sa prst zabodol do mapy po Lednickými Rovňami, pričom destinácia znela: “niekde v okolí Červeného kameňa”. Na miesto sme došli krátko pred zotmením, rozbalili sme tábor a pri ohníku rozoberali koniec zimy a nastávajúcu sľubnú sezónu. Na druhý deň sme s Konzulom vyrobili Morenu a potom sme ju na Váhu obradne zapálili a pustili dole prúdom. Splnilo sa mi tým predsavzatie, že sa dôstojne rozlúčim s touto zimou. Bola to totiž moja prvá zima, keď som plnohodnotne (ako chlapec z mesta) kúril drevom a odhŕňal sneh a pochopil, prečo si naši predkovia tak vážili príchod jari 🙂 Takže teraz sa setsakramentsky tešííím aj ja! Juhúúúú, VITAJ JAR! 🙂
pandik, namojdusu pekneho uja morenu ste vyrobili..aj vam zahorel, tak snad uz bude len a len teplucko 🙂
Perfektné, nemá to chybu. Pandrlak naozaj stylovy, trefa do cierneho. 🙂
jo, ona to bola TETA Morena, ale podla fotiek to vyzera na UJA 🙂 asi preto ze usta (akoze smutne, ohrnute) vyzerali skorej ako fuzy.. mala nakreslené aj ženské oné, znaky – fixkou, ale nie je to vidno na fotkách (čo je asi fajn;)
Nádhera. Takže uz to zacina. Aj keď niektore fotky vyzerali ako keby zima este len štartovala, všetci vieme ze iba krásne finišuje. Nádherne spomienky na zimu a vela krásneho cez leto vsetkym. Pajko+Pierko
Tak týmto príspevkom ste ma dostali. Hneď ožili všetky žilky v tele. Zrovna som dnes oživoval bus. Krásne hneď začal priasť na druhé otočenie klúčom. Síce sa potom nejaké drobnosti objavili, ale verím, že sa to spraví. Morena nemala chybu chalani.