Konzul ma veľmi milo prekvapil, keď mi oznámil, že sa chystá na víkend urobiť výjazd na Záhorie. Že vraj chcú v sobotu skočiť s Terezkou do Smoleníc a že večer by sme mohli niekde zakempovať. Nakoniec sme operatívne dohodli, že sa stretneme na Bukovej a okukneme to tam. Ja som už od začiatku marca intenzívne pracoval na mojom buse. Najprv mi Kaco spravil poličky a zadnú skrinku. Potom som mal nepríjemnosti s rozsypaným dynamom, ktoré mi nakoniec vymenil za nové Sveťo vo svojej dielni. Riešil som tiež čalúnenie interiéru busa, kde mi pomohol jeden známy – manžel kolegynky Andrejky Jano. Okrem toho, že chalan je profi čalúnnik, o čom ma presvedčil deň strávený s ním v jeho dielni, je to aj veľmi inteligentný a zaujímavý človek so sympatickou životnou filozofiou. Ale späť k výletu. S konzulovcami sme sa stretli v sobotu podvečer na Bukovej.
Video – odjazd z Bukovej:
Je to nádhera, keď má človek v busíku nezávislé kúrenie. Predĺži mu to sezónu o zopár mesiacov. Tak sme si aj my mohli vychutnať krásy jarnej, práve-sa-zobudzajúcej prírody bez toho, aby človek musel na noc utekať do “civilizácie”. Pedro difičal do “kempu” na Bukovej zhora od Smoleníc, ja som išiel od našich z West Pointu, takže som prefičal Lakšárskou a strihol to cez Vojenský priestor a došiel som zhora. Z toho smeru je zákaz vjazdu na cestu po hrádzi, ale vedel som od Konzula, že zdola od dediny nie je smerom do kempu zákaz. Hoci, úprimne, tie najkrajšie večery sme doteraz zažili väčšinou v zákazoch 😉 Bolo pekné poobedie, slniečko, nazbierali sme drevo na večer a prešli sa v okolí na Konzulových bicykloch. Celkom sa mi zapáčil nápad mať bicáky k dispozícii, pevne som sa rozhodol, že musím poriešiť bicyklový nosič dozadu od Kulaťáka z Prahy. Večer sme pokecali pri ohníku, ktorý pekne zohrieval, lebo okolo bola ešte studená aprílová noc. V busíkoch potom komfortných 22 °C regulovaných termostatom 🙂 ..je to chválenkárstvo, ale nevydržal som 😉
Video – Konzul zapadol v piesku 🙂
V nedeľu sme vybehli pojazdiť do Vojenského priestoru. Okukli sme strelnicu aj s pozorovacími vežami. Konzulovi sa podarilo zapadnúť, čo Konzulka ťažko niesla 🙂 Nakoniec sme ho vytlačili a fičalo sa ďalej – na Plavecký hrad. Išli sme do Podhradia a potom s busíkmi ďalej do doliny lesnou cestou, až sme sa dostali na lúku, kde sme odstavili stroje. Strihli sme to na hrebeň a po krátkom blúdení sme sa dostali až na hrad. Na aprílový deň bolo super počko, takže sme si to pekne užili a večer sme sa po ceste do Blavy zastavili ešte na žranicu k Melónkovi do Jaboňového. Hmmm, fajn víkendík 🙂
Pandero
Leave a Reply