Je štvrtok ráno. My v buse a bus na Morave.
Káva , raňajky a sprcha v kempe…
Vyrážame na Myjavu. Na Zraz busov.
Zraz sa oficiálne začína v piatok – pre verejnosť.
Kamoši organizátori sa stretávajú o deň skôr,
máme jedinečnú šancu vidieť , ako vzniká festival
The spirit of Carpathian mountains – od samého začiatku…
Keď sme po 3 hodinách otravnej jazdy cez všetky serpentíny sveta
doplachtili na miesto určenia … po festivale ani chýru – ani slychu.
Mládežníci sa vypekali na lúke a tri busíky sa smažili na slnku.
Prvé, čo ma napadlo : TIEŇ. Vždy hľadám tieň.
Bus v tieni, moje základné pravidlo.
Terajšia poloha bola neprijateľná pre busy aj vzhľadom na hroziacu búrku.
Šmyklavý terén po búrke… tráva a bahno,
ľahko by sa mohlo stať, že busíky sa z lúky nevyškriabu strmým svahom.
Zatrúbilo sa k odchodu a presúvame sa hore – na kopec, za slnečného počasia.
Hľadáme miesto v tieni na zakempovanie.
Úplne vzadu na lúke sa schováva ovocný sad (nenápadne v závetrí ) …
Jablone, slivky a hrušky.
Pohoda, klídek, tabáček…
Busy, busaři a ich psi – strážcovia busíkov (malá Cuba a Bobeš),
a okolo nás jablone, obsypané jablkami.
Napadlo mi :
Netrhaj tie jablká. neskús odtrhnúť ani jedno jediné.
Si v raji. Eden.
Jablko, Eva a diabol pokušiteľ.
Kto odolá, je víťaz.
Radšej som Bohu poďakovala za chvíle , čo mi doprial stráviť s busikármi v Edene.
V piatok večer nám došla voda a mne Energia.
Koniec zájazdu. Vaňa volá !!!
O desiatej večer som padla v buse ako podťatá do postele.
Prespala som búrku, hromy – blesky aj party.
Ráno odchod domov. V najlepšom treba odísť.
Ďalší budú niesť štafetu. Busaři. Kamaráti. 🙂
jééj, a je to tu! jabloňový sad… 😉