Anciáš drajví Šeďoura!! Juhúúúú :)

A je to tu. Po zajednaní busíka pred pár týždňami nastal čas, keď si ho mal Ancík v Dobřejoviciach u Štěpána vyzdvihnúť. Papierovačky boli už vybavené a preto Janči neváhal a dohodol so mnou druhú časť Misie Šeďour. Vyrážali sme mojim busom vo štvrtok večer s tým, že potiahneme niekam za Brno na Vysočinu, prespíme v prírode a v piatok doobeda dorazíme do cieľa, kde vyzdvihneme Šeďoura. Potom, už na dvoch busoch, mal začať spoločný trip. Plánovali sme v piatok skočit k Liborovi na chatu a večer na Sobín za chlapcami z vwbus.cz. Cesta z Blavy ubiehala neuveriteľne hladko. Ľubka zalomila spánkom spravodlivých dávno pred polnocou a my s Anciášom, z ktorého sa vykľul znemenitý navigátor, sme neohrozene žhavili ďalej. O pol štvrtej ráno sme dorazili na miesto, pričom jazda v noci nám umožnila pomerne plynulý presun BA – Praha, cca 400 km po okreskách. Akonáhle Ancík sadol za volant svojho krásavca, bolo mi jasné, že tí dvaja patria spolu. Žiadne rozpačité zoznamovanie sa s novou technikou, ale rovno plnohodnotný drajv se vším všudy – podraďovaním, medziplynom a pod. 🙂 Vyrazili sme za Liborom na chatu a už nebolo síl ísť na návševu Sobína. Boli sme dosť unavení po nočnej jazde a Libor nebol ochotný nás ani pustiť. Až na druhý deň po raňajkách privolil a dovolil nám vyraziť na plánovaný výlet do južných Čiech.

Vyrazili sme smer Třeboň. Po ceste sme chceli kuknúť Majkyho so Zeleným na fesťáku pri Tábore, ale nepodarilo sa nám stretnúť, tak sme pokračovali na juh a skončili sme v kempe pri jednom z množstva krásnych rybníkov v tejto oblasti. Druhý deň sme dali kafčo v Jindřichovom Hradci a odtiaľ sme absolvovali asi najkrajší drajv, čo som túto sezónu zažil. Keďže už po ceste do Prahy mi odišlo lanko na tachometri a tým pádom som nevedel, ako rýchlo idem, tak som začal jazdiť a radiť podľa zvuku 🙂 No a cesta z J. Hradca do Třebíča bola krásna asflatka pomedzi rybníky, lesy a lúky. S Anciášom sme si to super užili, vyšantili sme sa ako malé decká! Neskôr mi pri řízečku v hospode vravel, že som si to rúbal miestami vyše 90kmh, čo je na môj busík neskutocná rýchlosť 🙂 Večer sme nakoniec miesto kempu pri Mikulove dali vďaka zlému počasiu prednosť Busej garáži na Záhorí, popreberali sme pri pivku možné varianty posteľnej úpravy busíka a v pondelok sa Ancík vybral na poslednú časť cesty a dopravil Šeďoura do jeho nového pôsobiska – Levicábo. Teším sa na ďaľšie spoločné akcie so Šeďourom a jeho posádkou. Čus Bus!

Btw.. Musím prezradiť jeden crazy plán, ktorý sa zrodil v busom nadšení.. “Bus Adventure Thasos 2009″ Hehe 😉

Pandero