Do Polonín sme dorazili asi o desiatej večer. Pri hľadaní miesta, kde by sme mohli prenocovať, som musela poriadne zaloviť v pamäti (v Poloninách som prvý a posledný raz v živote bola pred 3 rokmi). Keď sme napokon objavili pokosenú lúku s neďalekým potôčikom, bola som si istá, že práve TOTO miesto sme hľadali.
Ako som už spomínala, niekedy môže byť zložité nájsť dobrý flek v rámci národného parku a navyše v týchto horách po zotmení vládne čierno-čierna tma, dlho sme teda neváhali a prichystali sa na spanie. Ráno náš čakalo nepríjemné prekvapenie. Na pozemku rástli dyne, stromky, a pod. a celkovo to vyzeralo akoby sme zaparkovali u niekoho na záhrade! Radšej sme zmizli skôr, než nás o to požiadali majitelia pozemku.
Ešte v ten istý deň našu výpravu obohatili nový členovia- Vladko s priateľkou Kery. Spolu sme zažili hneď jedno neplánované dobrodružstvo, keď nám lesníci zamkli závoru, takže sme zostali prakticky vymknutí na lesnej ceste a navyše v zákaze. Situácia nie veľmi v náš prospech, nuž sme chytro chystali pálenku na obmäkčenie tvrdých horalských sŕdc. Napriek počiatočným ťažkostiam sa nám napokon podarilo nájsť príjemné miesto, kde sme sa s radosťou zložili.
Náš privátny kemping mal hneď niekoľko výhod- poskytoval súkromie i skvelé kúpanie v potoku a ležal priamo na turistickej značke!
V obci Ulič sme spoznali mladého cigáňa/Róma (pomenujte si podľa potreby) Lukáša, ktorý nám ponúkol rýchle riešenie rómskej otázky. U nich vraj všetko funguje vďaka tomu, že 300 rómskych obyvateľov naverbovali Jehovisti. Tí teraz sekajú dobrotu a nie sú s nimi žiadne problémy. Iné im ani neostáva, keď na začiatku dostali štedrú finančnú podporu od komunity a tá ich má pod palcom… Ďalším príkladom tohto modelu v praxi je obec Spišské Tomášovce v Slovenskom raji. Zvažujem či o tom neupovedomiť NR SR…
V Uliči stoja za návštevu ešte dve veci, a to náučný chodník “Brána do Polonín”, kde vizuálne a priestorovo pútavou formou zistíte zaujímavosti o Poloninách a tiež miniatúry dvevených kostolíkov, ktoré nájdete priamo v centre dediny.
Ak zvažujete výlet do týchto končín rátajte s tým, že ubytovacie kapacity tu nie sú zatiaľ príliš vybudované. Radšej vezmite stan, v ideálnom prípade tak ako my obytné auto a prespať môžete hneď na niekoľkých miestach. Miesta vyhradené na kempovanie sú v Novej Sedlici, Zboji a Kolbasove. V Zboji bolo toto miesto obzvlášť vybavené — nový zrub na prespanie, ohniská a prameň železitej minerálky ako bonus.
Každá noc v Poloninách bola jedinečná. Obloha sa ponorila do absolútnej tmy a potom zažiarila nespočetným množstvom žiarivých hviezd. V priebehu hodiny bolo možné zazrieť niekoľko padajúcich hviezd s dlhými “chvostami” ako kométy.
Veru, ťažko sa nám odchádzalo, ale posledný deň sme si užili naplno. Navštívili sme pútnickú obec Runina, odkiaľ viedla turistická značka na Riabu skalu. Stretli sme aj miestneho grécko-katolíckeho kňaza- popa, ktorý nám poradil zazvoniť si na zvon v kaplnke, vraj tak kedysi odháňali búrkové mraky… Asi to pomohlo, lebo tentokrát sa nám dážď vyhol 🙂
Tesne pod vrcholom Riabej skaly sme získali pasažierov na spiatočnú jazdu do Bratislavy — Miša a Ľubku. Náš výlet sme zakončili ilegálnym kúpaním v nádrži Stariná. Neviem si predstaviť lepší záver.
Ak by ste ešte stále mali pochybnosti, či stojí za to Poloniny navštíviť, tu je zopár zaujímavostí na záver:
- Nachádzajú sa tu 3 bukové pralesy chránené UNESCO-m: Stužica, Havešová, Rožok
- Celé územie je národnou biosférickou rezerváciou a domovom viacerých európsky významných druhov zvierat — vlk, rys, medveď, zubor
- Park tmavej oblohy — najmenšie svetelné znečistenie v SR
- Typická ľudová architektúra — drevené kostolíky “cerkvy”
- Najmenej navštevovaný NP na Slovensku
Za 5 týždňov sme prejazdili celé Slovensko- od Bratislavy až po najvýchodnejší bod republiky. Stovky kilometrov, nespočetné množstvo krásnych miest i nečakané stretnutia s novými ľuďmi, to všetko a možno oveľa viac než dosiaľ tušíme, nám cesta priniesla.
Pozdravy a objatia k vám
caravan_girl
Leave a Reply