Dnes sa mi podarilo doniesť späť “domov” Mira a aj Amanitu z cesty na samý koniec zeme, od ďalekého a mejestátneho Atlantiku z Portugalska. Boli sme na ceste 29 dní a prešli sme niečo okolo 7500km v podstate bez závad. Cesta nám trvala po južnom pobreží osem zaujímavých dní, každý deň bol jedinečný svojím “miestom ” a atmosférou. Amanita si neskutočne vrkala a užívala si celú cestu.. Doslova hltala kilometre a čím ďalej sme boli, tým bola neukojenejšia. Toto hltanie diaľky sme pocítili bohužiaľ aj na druhej a to finančnej stránke. Taliansko a Francúzsko nás doslova demoralizovalo cenami za benzín. Toto sme však vedeli a viacmenej všetky peniaze boli vyčlenené na pohonné hmoty a na úlohu dostať sa na festival, koniec európy a späť na Slovensko.
K samotnej ceste a zážitkom na nej sa budem venovať v druhej časti príbehu, všetko sa mi to musí uležať lebo momentálne by to bolo na jednu veľkú knihu 🙂 Dorazili sme na festival v piatok 8.8.2008 tri dne pred jeho začiatkom. Celé sa to udialo na jazere pri mestecku Idanha-a-Nova, bolo to jedno obrovské stretnutie ľudí z celého sveta. Atmosféru vystihnú najlepšie fotky.
BOOM FESTIVAL 2008: oficíálna fotogaléria – externý odkaz
Cesta mi splnila to čo som si prial a ešte ďaleko viac. Amanita viacmenej vunguje silou vôle, takže sme si s Mirom potvrdili že táto naša vôľa je naozaj kozmicky silná, stretol som spriaznenú dušu(e) s ktorou ma snáď čakajú ďalšie cesty a dobrodružstvá, život mi ukázal ako sa dá sociálne alternatívne existovať vnašom každodennom systéme ktorý je pre mňa momentálne veľmi ťažko použiteľný a hlavne som sa ešte dozvedel a hádam aj naučil čo je to naozaj recyklácia. V istých chvíľach sa mi podarilo komunikovať so svojími blízkymi aj napriek tomu že sme boli vzdialený viac ako 3000km od seba a nepoužil som teda mobil :-).
Pobyt v Portugalsku sme zavŕšili cestou k Atlantiku, kde sme užívali jedinečnú atmosféru tohto obrovského živla a aj na vlastnej koži a kostiach vyskúšali jeho ohromnú silu. Tu na útesoch pri majáku som si musel dojatím sadnúť a zaspomínať na slová mojho kamaráta ktorý mi pred cestou povedal: “Ty Majky dojdeš na koniec zeme, keď tam prídeš budeš to vedieť. O tom som presvedčený.” Dlho som sedel a nechával v danom mieste odkazy svetu, priateľom, svojím ochráncom a pozoroval svoje myšlienky.
Cesta sa vydarila, bola to škola a príprava na ďalšie cesty. Ukázal a potvrdil sa mi smer ktorým sa môžem uberať docela nezávislo na okolí.
waw. Fotky sú naozaj krásne. Pôsobia ako z iného sveta.
Tak nam wztaj s5 na Slowensku. Tesime sa na piwko a pokec.
Neviem ci som spat, mozno telo ano ale inak… Citim sa tu fakt divne. Asi ako vtacik v klietke.
Majky, Mirko, vitajte ! Aka som rada, ze ste sa vratili 🙂
S laskou som na Vas casto myslela…boli ste na miestach, ktore pred 10-timi rokmi pochodil moj syn. Vtedy som si to nevedela predstavit, ked hovoril o Granade, Portugalsku, Afrike, o vsetkych tych slobodnych ludoch.
Mirko, tvoje nadherne fotky mi vela vysvetlili, vela som pochopila. Uzasne…
Vdaka za privitanie, hned je to lepsie. aby sme nemlzili fotky nie su nase ale od fotgrafov navstevnikov. U nas fotografovanie dost zlyhalo, ale mame to vsetko v hlave. Vyzera to v nej tak ako na tychto fotkach a este sa to hybe a je toho viac :)))
Nazdar Majky! Vidime, ze Vasa cesta stala rozhodne za to! Prajeme este vela takychto nezabudnutelnych zazitkov. 🙂
Tento trip bol najsamfasa.
Najvacsia sloboda, aku si len dokazete predstavit..
Tazko sa zaraduje nas5 do systemu, ide mi to len velmi tazko..
Ale viem, kam sa mozem vrati..
Fotecky, ktore som porobil su umiestnene na webe, tak pripadny zaujemcovia, nech sa ozvu a poslem im link..
A este treba vyvolat 5 ČB filmou..
Treba to zazit a odporucam kazdemu..
Zdravim vsetkych,
naozaj krasne foteccky, musel to byt uzasny vylet. Moj prispevok trosku odboci, chcel by som vas poprosit o pomoc. Pravdepodobne mate nejaku chybicku v systeme, vracaju sa mi maily, ci uz z pierkovej adresy, alebo aj zo vseobecnej info@busdriver.sk, a myslim, ze aj z majkyho sa mi vratil.. Pisem uz asi piaty mail, skusam takto. Moja prosba: zhanam kontakty na ludi s busikmi, jeden busik vlastnim aj ja, tak by som rad pokecal o krasach a starostiach tejto zabavky. Dufam, ze tento mail sa mi uz nevrati a ak aj ano, tak sa mozno stretneme niekde na ceste.
Prajem vsetkym prijemny den.
Patrik
To Patrik>
co mas? ozvi sa na chilavert@correo.nu
to :patrik
niesi nahodou z pezinka a nemas bielo zltu t2?
a este neco maily nejak nefachcia tak keby neco tak na spinka7@centrum.sk
hmnm.nenaučil som sa závidiet.ale už viem aky je to pocit.to portugalsko to musela byt sila.majky s iurčite very very happy ,see you
Aj ja chcem 🙁 !
Hehe I am literally the first reply to this incredible read?!
mirwcku, nezabudni na vyvolanie CB filmov, uz to su 4 roky 😉